<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<mods xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xmlns="http://www.loc.gov/mods/v3" version="3.1" xsi:schemaLocation="http://www.loc.gov/mods/v3 http://www.loc.gov/standards/mods/v3/mods-3-1.xsd">
  <titleInfo>
    <title>तुकाराम शिष्य  संत  बहिणाबाई</title>
  </titleInfo>
  <name type="personal">
    <namePart>मेहंदळे व .</namePart>
    <role>
      <roleTerm authority="marcrelator" type="text">creator</roleTerm>
    </role>
  </name>
  <typeOfResource/>
  <originInfo>
    <place>
      <placeTerm type="text">पुणे</placeTerm>
    </place>
    <publisher>भारतीय  विचार  साधना  प्रकाशन</publisher>
    <dateIssued>2017</dateIssued>
    <issuance/>
  </originInfo>
  <language>
    <languageTerm authority="iso639-2b" type="code">eng</languageTerm>
  </language>
  <physicalDescription>
    <extent>88pp.</extent>
  </physicalDescription>
  <abstract>गुरुपरंपरा: त्यांनी संत तुकारामांना आपले गुरु मानले आणि तुकोबांविषयीचे अनेक अभंग रचले [५, १३]।
आत्मचरित्र: बहिणाबाईंनी आपल्या अभंगांतून 'आत्मनिवेदन' रूपात बालपणापासूनच्या जीवनातील, विशेषतः पतीशी होणारा संघर्ष आणि त्यांची विठ्ठलभक्ती याबद्दल लिहिले आहे [४, ७]।
वैशिष्ट्य: संसारात राहून परमार्थ साधता येतो, हे त्यांनी स्वतःच्या जीवनातून दाखवून दिले [४]।
समाधी: त्यांनी शिवूर (शिऊर) येथे वयाच्या ७२ व्या वर्षी समाधी घेतली [६]।
टीप: या संतकवयित्री बहिणाबाई पाठक आहेत, ज्यांची गल्लत शेतकरी कवयित्री बहिणाबाई चौधरी यांच्याशी करू नये [७]। 
बहिणाबाईंचे अभंग हे महाराष्ट्राच्या भक्ती परंपरेत स्त्री आत्मसंवेदनाचे महत्त्वाचे दस्तऐवज मानले जातात</abstract>
  <recordInfo>
    <recordCreationDate encoding="marc">260206</recordCreationDate>
    <recordChangeDate encoding="iso8601">20260206141603.0</recordChangeDate>
  </recordInfo>
</mods>
